NÖN woche 28/2007
Už sa mohutne „zorganieva“

Organizátor Fritz Handler neskrýval radosť z vydareného koncertu so Stanislavom Šurinom a speváckym zborom Tirnavia.

Mődling / Organizátor 24. organového leta vo farnosti St. Otmar v Mődlingu, Fritz Handler, sa mohol tešiť z viac ako vydareného otváracieho koncertu.
Tento prvý večer bol dobrým predkrmom toho, čo ešte možno očakávať od piatich nasledujúcich koncertov festivalu.
Hosťom bol slovenský špičkový organista Stanislav Šurin.....
Po zdržanlivom začiatku, kde predviedol Vivaldiho kompozíciu v Bachovom organovom prepracovaní, sa prezentoval ako brilantný interpret moderných a vlastných kompozícií.
Po prvom organovom vstupe nasledovalo veľkolepé vystúpenie miešaného speváckeho zboru Tirnavia, ktorý viedol dirigent a spevák Andrej Rapant, ktorý už spolupracoval s hudobníkmi ako napr. James Levine a Branislav Kostka.

Spoločným vystúpením organu a zboru vyvrcholil koncert

Väčšinou zo študentov pozostávajúci zbor sa predviedol ako príjemne znejúce teleso spievajúce s dôrazom na rôzne nuansy, ktoré dokázal naplno využiť výbornú akustiku Othmar – Kirche.
Výborne zaintonované a s ľahkosťou predvedené boli diela Ubi caritas od Duruflého, Fuga od Černohorského a Ave Maria od Sch. – Trnavského. Spontánny potlesk odprevadil zbor na chorus, odkiaľ zazneli hlavné diela pre zbor a organ Stanislava Šurina.

Komentár k obrázkom:
Vľavo: pod umeleckým vedením A. Rapanta sa zablysol spevácky zbor Tirnavia vysokou muzikalitou a k radosti publika dokonale využil skvelú akustiku Othmarkirche.


Hudobný život, 9/2006
Hudobný život 9/2006 (239kb)
 


Miltenberger Tagblatt, 17.7.2006
Miltenberger Tagblatt, 17.7.2006 (508kb) Miltenberger Tagblatt, 17.7.2006 (575kb) 
Majstrovská klasika s porciou chili

Miltenberg: V piatok v eichenbühlskom farskom kostole vyšľahol ohňostroj fantastických tónov. Slovenský spevácky zbor Tirnavia sa ešte pred medzinárodnou súťažou, ktorá prebehne počas víkendu, predstavil domácemu publiku, pričom niekoľkokrát priviedol poslucháčov do vytrženia.

Eichenbühlsky spevácky zbor „Woukel Äwenju“ pod vedením Dr. Williho Wagnera privítal hosťujúci zbor piesňami „Have a nice day“ a „Laudate omnes gentes“. Slovenský zbor na pozdrav odpovedal skladbou „Beati quorum via“ s lahodným zvonivým ženským zborom podfarbeným podmanivými mužskými hlasmi. Vzápätí divákov uchvátila skladba Antonína Dvořáka, ktorá mnohých donútila prepočítať spievajúcich zboristov, keďže nebolo jednoduché uveriť, že rozliehajúci sa zvuk nepochádza od podstatne väčšieho počtu účinkujúcich.

V Lottiho skladbe „Crucifixus“ zbor v dramatických premenách smútku, beznádeje a bezmocnosti v tragédii ukrižovania predviedol celú škálu zvukových farieb. Hrušovského „Rytmus“ vniesol do dramaturgie koncertu celkom odlišný hudobný ráz. V rýchlom staccate a striedaní forte a piana ukázali „vokálni interpreti“ svoje majstrovstvo.

Príjemnú zmenu nálady Slováci vyvolali skladbou „Išeu Macek“, ktorá rozpráva o zábudlivom mladíkovi, ktorý – raz zvesela, raz zádumčivo – bafká svoju fajku a nemá celkom pod kontrolou svoje emócie. Mladí interpreti napriek náročným polohám perfektne uplatnili svoje hlasy v skladbe „Išol mili“, v ktorej sa spieva o ťažkej oráčskej práci. V rýchlych slovných hrách, tempách a zvukoch zbor demonštroval bezchybnú artikuláciu.

Po klasickom repertoári sme sa dočkali vynikajúcej, vyváženej interpretácie možno najznámejšej úpravy piesne „Cabaret“ Garryho Frya, plnej toho správneho espritu. Poslucháčovi sa pred očami priam mihli „ofrakovaní“ tanečníci z javiskovej show.

Edenrothove „Chili con carne“ preverilo schopnosť spevákov skombinovať serióznosť s rýchlosťou a ohňom, a to všetko okorenené dobrou porciou chili, hrsťou džezu a hravými samopašnými rytmami. V „Battle of Jericho“ si interpreti vychutnali extravagantné momenty, vždy sa však dokázali vrátiť k pôvodnému konceptu.

Zbor sa rozlúčil sólom zbormajstra Andreja Rapanta v skladbe „Somebody to love“. Rapantov jasný tenorový prejav a mocný hlas, podobný tomu autora piesne Fredyho Mercuryho, na záver prekvapil fascinované publikum. Obecenstvo niekoľkonásobne odmenilo účinkujúcich dlho trvajúcim potleskom.

Helga Ackermann


Zbor Tirnavia vydal nový CD album

Koncertom v trnavskom Divadle Jána Palárika predstavil v sobotu 30.10.2004 miešaný spevácky zbor TIRNAVIA svoju profilovú CD nahrávku s názvom „Slovenská zborová tvorba 20. storočia – Výber.“ Po druhýkrát v mesiaci október sa tak po záverečnom koncerte podujatia Trnavské organové dni 2004 zbor predstavil priaznivcom zborového spevu so svojim koncertným programom. Týmto podujatím s názvom „Večer s Tirnaviou“ by chceli speváci pod vedením zbormajstra Andreja Rapanta položiť tradíciu výročného koncertu v rámci bohatej hudobnej jesene mesta Trnava.

   Program koncertu bol previazaný so skladbami z nového albumu, ktorý Tirnavia nahrávala na jar tohto roku. V prvom bloku sa zbor predstavil dvoma skladbami výnimočného skladateľa Ivana Hrušovského, autora, ktorého moderné kompozície sú presiaknuté silnou sakrálnou charizmou.


TH Extra, Trnava
15. 11. 2004
TH Extra, 15.11.2004 (277kb)
Slovenská zborová tvorba 20. storočia - Výber (108kb)

    Interpretácia jeho skladby Žalm 23 na latinský text „Pán je môj pastier, nič mi nechýba“ spolu s efektnou miniatúrou Rytmus bola slávnostným a dôstojným otvorením programu. V druhom bloku repertoáru zbor ponúkol divácky obľúbené úpravy ľudových piesní. Citlivá, pomalá Hrušovského skladba Keď ja pójďem bola doplnená emocionálne bohatými skladbami Verbunk Ota Ferenczyho a Hrušovského úpravou Išeu Macek. Na záver bloku zbor predviedol dynamickú kompozíciu Petra Cóna Išol mili orac, kde sa nápevy ľudovej piesne striedajú so zborovými perkusiami.

   Hudobný hosť, belgický zbor CANTANDO pod vedením Luca Anthonisa, predelil koncert svojím vystúpením na dve polovice. Prvoradým cieľom tohoto zboru je popri intonačnej čistote a výrazovej pestrosti dosiahnuť homogénny, hlasovo vyrovnaný zvuk zboru. Svoje ambície potvrdili speváci veľmi kultivovaným výkonom, ktorý bol inšpirujúcim aj pre zbor Tirnavia.
   
   Po vystúpení hudobného hosťa nastal čas pre uvedenie CD albumu do povedomia poslucháčov. Pre tento účel boli pozvaní vzácni hostia. Primátor mesta Trnava Ing. Štefan Bošnák - človek, ktorý významne podporuje kultúrny život v meste. Ďalším z hostí bol hudobný skladateľ Ilja Zeljenka, ktorého skladba Bagately sa nachádza na novom CD Tirnavie. Posledným hosťom bol Branislav Kostka, významný dirigent, ktorý so zborom naštudoval projekt Solemn Mass od Louisa Vierna. Tento triumvirát zaželal nahrávke úspešnú cestu k poslucháčom a veľa šťastia zboru pri ďalších aktivitách.

   Koncert uzavrel zbor Tirnavia fínskou ľudovou skladbou Säkkijärven polkka v úprave Pavla Procházku a kompozíciou Mosesa Hogena Battle of Jericho. Za príjemný večer je treba poďakovať moderátorovi Rastislavovi Žitnému, pozvaným hosťom, zúčastneným divákom a bývalým členom zboru, ktorých podporu Tirnavia stále cíti. Verme, že Tirnavia bude mať ešte mnoho príležitostí ponúknuť svojim poslucháčom príťažlivosť vokálnej tvorby a spomínaný CD album bude v šírení tohoto odkazu úspešný.     
(fp)


Hudobný život, 12/2004

Hudobný život 1 (0kb)


Hudobný život, 11/2004

Hudobný život 2 (512kb)


TH EXTRA, Trnava, 18.10.2004

TH Extra, 18.10.2004 (668kb)

Trnavské organové dni 2004

Dôležité je vyvolať v poslucháčovi emócie

Na záverečnom koncerte festivalu Trnavské organové dni 2004 zazneli viaceré kompozície, ktorých autorom je francúzsky skladateľ Louis Vierne. Spomedzi nich vynikla skladba Messe Solenelle pre zbor a dva organy, realizovaná pod vedením slovenského dirigenta Branislava Kostku. Renomovaný americký organista David di Fiore hral v skladbe na dominujúcom koncertantnom organe.

Louis Vierne sa raz vyslovil, že jeho jediným cieľom je vyvolať v poslucháčovi emócie. Je to aj Vašim cieľom?


David di Fiore: Prvoradým. Messe Solenelle je veľkolepá kompozícia, plná emócií a pre mňa je absolútne dôležité ich u poslucháča podnietiť.

Branislav Kostka: Je to alfa a omega hudby. Ani jedna nota, ani jeden takt by nemali byť odspievané a odohrané bez emocionálneho zainteresovania, ktoré následne ovplyvní poslucháča.

 

Často sa hovorí, že Vierne vo svojom živote hľadal pokoj. Inšpiruje Vás to?

BK: Myslím, že Vierne sa snažil dosiahnuť pokoj harmóniou – skladba samotná končí emocionálne silnou časťou „dona nobis pacem“ – daruj nám pokoj - ktorá  vyjadruje jeho túžbu po pokoji.

DdF: Autorov život bol plný utrpenia - stratil blízkych, skoro oslepol, zranenie nohy mu dlho neumožňovalo hrať na organe a toto všetko sa prejavilo aj v jeho tvorbe. Jeho túžba po pokoji je zreteľná a silno inšpirujúca.

 

Do akej miery sa snažíte o autentickosť interpretácie?

DdF: Pri organe v trnavskom Chráme sv. Mikuláša je do značnej miery možné správnym výberom registrov priblížiť sa k zvuku francúzskeho organu. Pre mňa je však podstatnejšia krása zvuku ako jeho autentickosť.

BK: V snahe naplniť zámer autora a zároveň priblížiť dielo súčasnému poslucháčovi vnímam istý rozpor. Pozerám sa na dielo očami súčasného človeka, ktorý vníma hudbu inak, ako tomu bolo pred storočím. Túto dilemu riešim tým, že k notovému zápisu – k akejsi konštrukcii autora - pridávam svoje emocionálne vypointovanie.

 

 

Nakoľko dokážete byť spokojní s interpretáciou diela?

 

BK: Viem to vyjadriť v troch aspektoch. Som vždy rád, keď ja ako dirigent pomôžem hudobnému telesu podať optimálny výkon v súlade s dielom. S tým súvisí druhý aspekt – či sú spokojní moji partneri v interpretácii. Ak je spokojné aj obecenstvo, viem, že sme vytvorili jedinečnú komunikáciu, že energia, ktorú pociťujem, sa dostala k poslucháčom. K tomu potrebuje muzikant veľa hudobnej múdrosti, k jej dosiahnutiu chcem celý život smerovať.

DdF: Ako umelec nie som nikdy spokojný, niekedy bývam výsledkom potešený. Vždy možno na svojom výkone niečo zlepšiť, preto som rád umelcom. Zlepšovanie svojho umenia sa nikdy nekončí, trvá to celý život. 

 

 

Ako vnímate vážnu hudbu v spoločnosti? Je pre ľudí dostatočne atraktívna?

 

DdF: Vážna hudba tvorí korene našej kultúry, dejovú líniu, ktorú nemožno prerušiť. Trúfam si povedať, že práve organ má omnoho viac možností ako iné sólové nástroje, všetky zvuky, ktoré ním možno vytvoriť, sú krásne a rozmanité. Úlohou interpretov organovej hudby je ponúknuť poslucháčom atraktívny repertoár, ktorý ich nadchne a inšpiruje.

BK: V tejto oblasti mi u nás chýba všeobecná podpora klasickej hudby a isté koncepčné vedenie. Hudba je predsa určité uvedomenie si zmyslu historickej existencie človeka. Cez klasickú hudbu môžeme komunikovať s dobou, ktorá tu už nie je, môžeme lepšie chápať, čo sa dialo pred nami. Hudba má vzácnu silu prepájať storočia. Udržiava tak reťazec, na ktorý po nás nadviažu iní.

DdF: Konkrétna tvorba L. Vierneho je veľmi pútavá aj pre svoje pozadie. Vierne bol organistom v Chráme Notre-Dame v Paríži, kde dlhé roky hral, komponoval a nakoniec aj zomrel. Počas svojho posledného, rozlúčkového recitálu v roku 1937 skolaboval priamo za klaviatúrou organu a chrámom sa chvíľu niesol súzvuk náhodných tónov. Jeho smrť bola veľmi symbolická, keďže Vierne zasvätil organu celý svoj život.

 

 

Silný príbeh. Napriek tomu, nie je pre Vás trochu desivý?

 

DdF: Vonkoncom nie. Často na to myslím, hovoriac si: ako lepšie by som mohol privítať smrť...  

                                                                                                                      FP

 


TH Extra, Trnava, 2.8.2004

TH Extra, Trnava, 2.8.2004 (140kb) TH Extra, Trnava, 2.8.2004 (623kb)

 Tirnavia zažila "Zlaté Pardubice"

     Koncertná aula Univerzity Pardubice je zaplnená členmi súťažiacich zborov. Všetci s napätím očakávajú vyhlásenie výsledkov kategórií zborovej súťaže IFAS 2004. Niekto tlmí obrovské napätie žmolením vreckovky v ruke, niekto si pospevuje, iný mlčí a hľadí pred seba. Pestrú zmes účastníkov tvoria speváci a speváčky z Filipín, Ruska, Čiech i Slovenska. Medzi nimi je aj Tirnavia, reprezentant mesta Trnava. Spomína sa na súťažný výkon, zvažuje sa, kde sa stala chyba, čo sa dalo zaspievať lepšie. Vyhrať chce každý.
     Vyhrá však len jeden.

     Porota usadá na svoje miesto a oči všetkých sa upierajú na pódium, kde moderátor Jiří Ševčík vyhlasuje výsledky folklórnej kategórie. Po vzore Vladimíra Čecha z relácie Milionár dokáže vyhlasovanie neuveriteľne natiahnuť. V publiku to vrie, ale moderátor vie, že táto tortúra aspoň povedie k emocionálne silnejším prejavom radosti ocenených. V tejto kategórii súťažili všetky zúčastnené zbory, vyhlasujú sa postupne od najmenej úspešných až po víťaza. Bronzové pásmo a strieborné pásmo sú po nekonečných minútach udelené, ale meno TIRNAVIA ešte nezaznelo. Čas doslova visí vo vzduchu, v ústach púšť, srdce bije ako zvon neďalekého pardubického zámku. Krutý moderátor nakoniec prechádza k zlatému pásmu - 3. cenu v rámci neho získavajú konkurentky z Prešova, 2. cena nie je udelená. Meno TIRNAVIA ale stále nezaznelo. Speváci z Tirnavie sú na pokraji kolapsu – buď ich výkon porota neocenila ani na bronzové pásmo, alebo už musia byť po vymenovaní všetkých zborov logicky víťazmi! Nebo, alebo peklo. Všetko, alebo nič.
Ešte chvíľku vydržať!
     „První cenu získává sbor Tirnavia z Trnavy, Slovensko!!!“
     Je to tu! V tirnavistickom sektore zrazu všetci skáčeme na nohy a padáme do vzájomných objatí. Víťazstvo na zahraničnej súťaži, to Tirnavia ešte nikdy nedosiahla! Chytáme sa za ruky a skandujeme meno zboru. Diváci, ostatní speváci i samotná porota nás obdarovávajú prejavmi uznania, žilinčania nám spievajú hokejové „Slovenskóóó, Slovenskóóó!“. Prejavy šťastia z dosiahnutého výsledku sa len ťažko dajú zastaviť. Reflektory v sále ale nakoniec hasnú, my odchádzame šťastní a ešte dlho si gratulujeme k obrovskému  úspechu.
Život je zrazu taký krásny.

Pardubická súťaž IFAS 2004

     je medzinárodným festivalom akademických zborov. Koná sa vždy v párny rok, súťažia na nej vysokoškolské zbory alebo zbory s významným zastúpením mladých ľudí a študentov. Tentokrát na 18. ročníku festivalu začiatkom júla súťažilo 10 zborov zo 4 krajín. Súťažilo sa v 5 kategóriách – miešané zbory, komorné zbory, ženské zbory, folklór a pocta jubilantom českej hudby. Víťazi a ďalšie dva najlepšie zbory podľa získaných bodov potom postúpili do súťaže o Grand Prix festivalu. Zbory boli porotou oceňované zaradením do pásiem (zlaté, strieborné, bronzové) podľa svojho výkonu. V zlatom pásme mohli byť ešte udelené 3 finančné ceny. Porota pri zboroch zohľadňovala spevácku techniku, intonáciu, rytmus, výrazové prostriedky, štýlovosť a výber súťažného repertoáru. Z maximálneho počtu 30 bodov porota odoberala body až po výslednú známku. 
     Tirnavia sa zúčastnila na súťaži po prvýkrát a svojimi vystúpeniami sa jej podarilo zanechať veľmi dobrý dojem. V kategórii miešaných zborov A1 Tirnavia s prehľadom zvíťazila v zlatom pásme a získala finančnú 2. cenu pri neudelení prvej. A hoci nám bol konkurenciou len poľský zbor, cieľ vyhrať kategóriu a tak postúpiť do súťaže o Grand Prix sa nám splniť podarilo a to bolo najdôležitejšie. Triumfom sa dá nazvať výsledok folklórnej kategórie B, kde si Tirnavisti vyspievali v zlatom pásme 1. cenu a ani v tejto kategórii nenašli premožiteľa. Víťazstvo v oboch kategóriách je pre zbor obrovským úspechom a ocenením niekoľkomesačnej práce.
     Konkurencia zborov bola na festivale veľmi silná. Rešpekt budili tradične kvalitní Filipínci Manila Chamber Singers, ktorí na otváracom koncerte paralyzovali publikum strhujúcim predvedením úpravy beatlesovky Let it be. Silné, no čnejúce sólistické hlasy však boli zboru ako celku na škodu a papierový favorit súťaže skončil v striebornom pásme. Kvalitné výkony predviedol aj poľský zbor AZM, neskorší víťaz súťaže o Grand Prix festivalu. Vo vyrovnanej kategórii ženských zborov sa výbornými výkonmi presadili Prešovčanky zo zboru Iuventus paedagogica. Fakt, že porota ohodnotila v oboch kategóriách výkon Tirnavie ako najlepší v takejto konkurencii, je viac ako lichotivým.
     Tirnavia sa na súťaži snažila ponúknuť pestrý a atraktívny program, zohľadnený o predpísané požiadavky poroty. V kategórii miešaných zborov to boli melodická kompozícia Don Quichotte et Sancho pança Carla Hemmeringa, hravá Vyběhla bříza běličká od Dvořáka, skvost romantizmu Pater noster velikána G. Verdiho, citlivá Gershwinova skladba Summertime a kompozícia plná vnútorného smútku Crucifixus od A. Lottiho. Cieľom výberu rytmicky a emocionálne odlišných skladieb bolo ukázať univerzálnosť zboru pri ich interpretovaní.
     V kategórii úprav ľudových piesní sme stavili na dynamickosť skladieb. Strojovo presnú kompozíciu Verbunk Ota Ferenczyho striedala atraktívna skladba Petra Cóna Išol mili. Pasáže s rytmickým tlieskaním a dupaním vždy dokážu strhnúť publikum. Na záver sme predstavili „akčnú“ skladbu Säkkijärven polkka, fínsku ľudovú pieseň v úprave P. Procházku. O tejto skladbe sa vraví, že čím viac vodky Fíni vypijú, tým rýchlejšie ju spievajú. Náš koncert sme ukončili vo veľmi rýchlom tempe, ale vodka v tom určite nebola. Našťastie.
     Je dospievané.
     Na festival IFAS 2004 budeme už len spomínať.
To, že nám na záver len o vlások unikla Grand Prix festivalu, už nemohlo zmeniť pocit radosti a spokojnosti. Za úspech na tejto súťaži sa oddá poďakovať všetkým podporovateľom zboru: primátorovi mesta Trnava Ing. Štefanovi Bošnákovi, súčasným i bývalým členom zboru, ktorí zostávajú so zborom naďalej v kontakte, ďalej dirigentovi Ing. Andrejovi Rapantovi, sponzorom a mnohým ďalším priaznivcom zborového spevu. Verme, že Tirnavia ponúkne všetkým ešte mnoho zážitkov z krásnej hudby a „Zlaté Pardubice“ budú v zbierke úspechov nasledovať ďalšie, ďalšie a ďalšie...

Autor: Filip Palkovič    

Z vyjadrenia predsedu festivalovej poroty prof. PaedDr. Jiřího Kolářa:
„Sbor disponuje příjemným, kompaktním zvukem a velmi dobrou pěveckou technikou, dovede využít bohatou dynamickou škálu, ať již jde o výstavbu frází, nebo skladeb jako celku.“



TESCO zpravodaj
február / marec 2004

 Tesco zpravodaj február/marec 2004 (379kb)  
TH Extra, Trnava, 24.11.2003

TH Extra (468kb)  TH Extra (273kb)  

Veľkolepé zavŕšenie okrúhleho jubilea

   V sobotu 22. novembra sa v Divadle Jána Palárika v Trnave uskutočnil slávnostný galakoncert na počesť 15. výročia založenia Miešaného speváckeho zboru Tirnavia. Program moderovala známa tvár z televíznej obrazovky Jana Hospodárová, ktorá výročnému koncertu dodala výnimočný ráz. Exceletné úvodné vystúpenie zboru za tónov Verdiho opery Pater Noster, len umocnil dojem dôležitosti samotného podujatia. ktorého sa zúčastnili aj viacerí významní hostia. Medzi pozvanými nechýbali primátor Trnavy Štefan Bošnák, ktorý sa stal aj krstným otcom ich prvého albumu, textár Ján Štrasser, hudobný skladateľ Iľja Zeljenka, ktorého niektoré opery sa tiež stáli súčasťou repertoára zboru či zakladajúci dirigent Tirnavie, Gabriel Kalapoš.
   Po začiatočných operných skladbách, si cez prestávku mohli hostia a diváci prezrieť v divadelnom salóniku výstavu obrazov galérie AND Gallery. Príjemným spestrením programu bola druhá časť koncertu, venovaná ľudovej hudbe, kde mal zastúpenie folklór ako zo západu, tak aj z východu našej krajiny. Diváci si mohli pozrieť aj krátky dokument, mapujúci celý priebeh existencie zboru Tirnavia. Po chvíľke nastal v divadle okamih pre slávnostný príhovor z úst samotného dirigenta Andreja Rapanta, ktorý vtipne a zároveň s veľkými dojmami vyjadril radosť z celého podujatia.
Z rúk trnavského primátora bol zakladateľovi zboru, Gabrielovi Kalapošovi, udelený titul čestný dirigent. Prítomnosť textára Jána Štrassera nebola zrovna náhodná. V podaní zboru Tirnavia si totiž mohol vypočuť pieseň Tri slová, ktorú sám zložil a objavila sa aj v známom filme Neberte nám princeznú. Ako neskôr na pódiu povedal, v takejto úprave ju ešte nepočul. Pieseň sa však vydarila na výbornú a bola záverečnou bodkou celého galakoncertu.
   Po jeho skončení sa hostia odobrali do zrkadlovej siene divadla na spoločnú oslavu, na ktorej zábava pokračovala do neskorých večerných hodín.
* * *
Ten zbor má vlastnú charizmu
Súčasný dirigent zboru Tirnavia, Ing. Andrej Rapant, sa hudbe venuje už 15 rokov. Od roku 1996 v tomto zbore spieval a v marci tohto roku sa stal jeho dirigentom. O sebe, o tom, ako začínal, aké sú jeho najväčšie zážitky a plány do budúcnosti, prezradil v krátkom rozhovore.
 - Aký pocit máte z toho, že práve vy ste previedol spevácky zbor Tirnavia cez jeho 15-ročnú úspešnú existenciu?
  "To, že som to práve ja, je zhoda okolností.
Takže toto by som nejako nekvalifikoval na svoju osobu. Ja robím to, čo ma baví. Hudba je časťou môjho života, baví ma pracovať s ľuďmi a práca dirigenta je tým, čo mi umožňuje tieto dve vášne skĺbiť. Momentálne som pri kormidle ja a budem sa snažiť, aby ten zbor rástol, aby sa mu darilo naplniť svoje ciele a aby sme tým ľuďom, ktorí sedia v hľadisku na našom koncerte naďalej rozdávali radosť. "
 - Vo vašom životopise nájdeme aj štúdium na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Stáva sa niekedy, že to ekonomické vzdelanie využívate aj v práci so zborom?
   "Áno, stáva sa to. Taký veľký zbor potrebuje aj svoje finančné zabezpečenie a svoje vzdelanie využívam práve v Tirnavii. Funguje to ako normálna právnická osoba alebo občianske združenie a pracuje s peniazmi ako subjekt. Často nám proste nezostáva nič iné, len sa správať trhovo, keď potrebujeme nejaké služby. Samozrejme, musíme sa správať trhovo, keď nás chce niekto na koncert. Všetko sa bohužiaľ hodnotí peniazmi, takže sa to týka aj nás. Tým pádom sa mi naskytá priestor využiť pri práci s Tirnaviou svoje ekonomické vzdelanie. Do budúcnosti by sme však radi v zbore vytvorili pozíciu manažéra, ktorý by sa o tieto všetky veci staral. "
 - Kedy a ako nastal vo vašom živote ten zlomový moment, keď ste si povedali, že sa oddáte hudbe?
   "Ja som sa začal venovať hudbe ešte vtedy, keď som bol malé dieťa. Nebolo to čisto moje rozhodnutie, pretože deti sa nevedia sami rozhodovať. Vďaka patri mojim rodičom, že ma k hudbe priviedli. Samozrejme, že keď človek dospieva, tak dozrieva nielen v tom zmysle, že začína vnímať názory okolitého sveta a formuje si svoj pohľad na všetko, čo sa okolo neho deje, ale toto isté nastáva aj v hudbe. Človek sa do istého veku nechá viesť osobami, ktoré už majú nejaké zázemie a skúsenosti. To sa nedá nejako charakterizovať vekom. A potom v istom momente si uvedomí, že na niektoré veci dokáže mať vlastný hudobný názor. Keď už človek o sebe zistí, že ho má, tak potom začne uvažovať o tom, či by bola nejaká možnosť, ako by tento názor prevtelil do reality. "
 - Ako dlho sa už venujete dirigenstvu?
   "Otázka by mohla znieť, ako krátko (smiech).
Momentálne je to deviaty mesiac. "
 - Na pódiu počas predstavenia ste mužom číslo jeden. Všetky oči v zbore upriamujú pozornosť len a len na vás. Okrem toho, že musíte spolu dobre vychádzať, snažíte sa odbúravať nervozitu alebo napätie spevákov z vystúpenia?
  "Speváci sú veľmi citlivé osoby a reagujú na čokoľvek, čo sa im ocitne v zrakovom vneme. To znamená, že dirigent je na to, aby spevákom dodával kľud a pocit istoty. Na prvom mieste tomu napomáha mimika, teda úsmevy a pohľady očí vôbec. Spevákom treba vždy dodať sebavedomie s tým, aby sa na pódiu necítili nejako stiesnene, ale aby sa cítili v pohode a uvoľnene. "
 -  Kde sa chystáte s Tirnaviou najbližšie?
  "Úplne najbližšie nás čaká vianočný koncert, ktorý budeme mať spolu s Trnavským komorným orchestrom, to bude 21. decembra vo Františkánskom kostole. A čo sa týka plánov na budúci rok, tak veľmi radi by sme natočili svoje vlastné cd-čko.
Našom ambíciou bude zúčastniť sa nejakej súťaže na Slovensku, v Čechách alebo v Rakúsku.
Potom na jeseň plánujeme koncert na počesť skladateľa Ivana Hrušovského, znovu vianočný koncert a v roku 2005 by sme sa radi zúčastnili jednej z významných európskych súťaží. "
 - Pracujete so zmiešaným zborom. Predstavovali ste si niekedy prácu aj s čisto mužským alebo ženským spevokolom?
   "Boli tu také návrhy, aby sme do svojho repertoára zaradili skladby, ktoré sú len pre ženský alebo mužský zbor. Ja si myslím, že je to skôr otázka toho, kedy sa nám dostane do cesty nejaká zaujímavá partitúra, ktorá je napísaná len pre jednu zložku. Potom ju určite veľmi radi prijmeme. "
 - Aký najväčší zážitok ste doteraz s Tirnaviou zažili?
   "Tak najväčší a emocionálne najsilnejší bol nástup na súťaži v Montreux vo Švajčiarsku.
Obsadili sme tam štvrté miesto, ale to nie je až tak podstatné, ako to, že sme sami sebe dokázali, že sa vieme zaťať a vieme siahnuť na dno svojich síl. Povedať si, okey, tak ideme do toho a budeme na sebe pracovať niekoľko týždňov. A keď sa postavíme na to pódium, aby z nás sršal pocit istoty a úsmev a aby nikto nevedel, čo všetko za tým stojí, aká práca a aká námaha. Keď sme vystúpili na to pódium, tak vtedy som mal pocit, že ten zbor má vlastnú charizmu. "
Dominik Míša

 
TH Extra, Trnava, 24.11.2003  

ANKETA

Po nádhernom galakoncerte hostia aj účinkujúci pokračovali v zábave na bankete.
Odchytili sme si niektorých z nich o položili sme im zopár otázok.
1. Aký máte vzťah k zborovým spevom?
2. Nabrali by ste odvahu a postavili by ste sa na javisko sami?
3. Pospevujete si doma pri bežných činnostiach?
4. Aké pocity máte z dnešného večera?
Štefan BOŠNÁK, primátor mesta Trnava 1. "Páčia sa mi. Okrem tých krásnych výkonov trnavských zborov sa dá väčšinou aj načo pozerať. " 2. "Spievať asi ťažko. " 3. "Občas áno. Aj v práci, ale je to pre mňa taký druh relaxu. Aj to si zanôtim len jednu vetičku a stačí. Vtedy, keď je človek vo veľkom napätí, potrebuje odventilovať, tak občas tá melódia zaznie. Dievčatá na sekretariáte už vraj vedia podľa toho, čo si zanôtim, akú mám náladu. " 4. " Veľmi príjemný, pretože som rád, že Trnava žije a je tu stále veľa ľudí, hlavne mladých ľudí, ktorí chcú niečo robiť naviac. Nečakajú, že všetko dostanú, ale snažia sa prezentovať a potešiť nás ostatných. Som rád, že takýchto ľudí v Trnave máme. " Peter HORVÁTH, pracovník MK SR 1. "Ja obdivujem vždy dobrú hudbu a Trnava bola vždy fenoménom dobrej hudby. Obzvlášť zborový spev od 19. storočia je tu doménou a domnievam sa, že súbor Tirnavia je tým posledným korienkom, ktorý kvitne a reprezentuje zborovú hudbu, ale i kvalitu tradície. " 2. "Myslím si, že v speve nie. Tam mám svoj handicap, ale pri moderovaní koncertu veľmi rád. " 3. "Áno, ale nezaručujem kvalitu svojho hudobného prejavu. Doma ma musia tolerovať. " 4. "Počuli sme jeden dobrý kvalitný spevokol, ktorý je na vyššej štandardnej úrovni Slovenska. " Daniel VOPÁT, spoluzakladateľ a člen speváckeho zboru Tirnavia 1. "Mám, inak by som tu dnes nebol a nespieval. Myslím si, že každý normálny človek sa k tomu prepracoval. Nikto sa nenarodí a miluje hneď vážnu hudbu. " 2. "No, ja som už tým uvažoval. Keď som sa rozhodoval, čo budem robiť po škole, chcel som aj profesionálne spievať, ale potom som to zavrhol, lebo som na to nemal dosť odvahy. Myslím, že teraz po rokoch by som si už aj trúfol.
3. "To je jasné. Pospevujem si stále a celá rodina mi preto nadáva. nikomu sa to nepáči, lebo si spievam také basové partie, ktoré nemajú ani hlavu, ani pätu.
Ale aj ľudové pesničky. " 4. "Fantastický, lebo som nič nepočul.
Keď spievate v zbore, tá akustika je tak rozložená, že všetko ide dopredu. Spievalo sa mi veľmi dobre. " Jana HOSPODÁROVÁ, moderátorka 1. "Ja som ako dieťa spievala v jednom spevokole v ľudovej škole umenia a potom na strednej škole. Mám na to len krásne spomienky. Ako sme prežívali každé vystúpenie. Teraz vďaka Tirnavii som si to pripomenula, aj keď samozrejme na inej úrovni. " 2. "Nie. Ja nie som speváčka a nikdy som nebola. Spievam priemerne ako každý z nás. Odvaha by možno aj bola, ale talent postrádam. " 3. "Zbožňujem hudbu. Často si kupujem CD. Vždy mám svojho favorita a nie len, že si pospevujem, aj tancujem. " 4. "Fantastické. ja som naozaj neočakávala, že to bude až také krásne, ako to bolo. Mňa tento zbor prekvapil a fakt som nečakala, že to bude také nádherné a veľkolepé. " Ján ŠTRASSER, textár 1. "Klamal by som, keby som hovoril, že som veľký znalec spievania, ale dnes to bolo veľmi zaujímavé. Poučil som sa trochu a vzdelal v novej hudobnej oblasti. " 2. "No, to by chcelo značnú pokročilú nočnú hodinu, alebo až rannú. Ináč asi nie. Ja teda závidím spevákom a asi by som to aj rád robil, ale uvedomujem si svoje dispozície. " 3. "Jasné, že si pospevujem, najmä pri textárskej práci. kedysi som dokonca skladateľom vnucoval svoje hudobné nápady a spieval som im. Až raz nebohý Jaro Filip ušiel od klavíra, keď som sa mu pokúšal navodiť atmosféru textu. Od toho času som s tým praštil. " 4. "Večer je pekný tým, že je to večer tých, ktorí dnes oslavujú a chcú si to vychutnať.
Je tu fajn. " Martina Ruttkayová
 

Trnavsko, Trnava

Tirnavia oslavuje 15. výročie založenia dvoma koncertami

Miešaný spevácky zbor Tirnavia si v sobotu slávnostným koncertom v trnavskom divadle J. Palárika pripomína 15 rokov svojej činnosti. Po súťaži vo švajčiarskom Montreux je koncert spojený so stretnutím s bývalými členmi zboru už dnes vypredaný.

 Trnavsko (0kb)

Koncert sa skladá z troch častí - polyfonickej, po ktorej budú mať diváci možnosť pozrieť si výstavu fotografií Galérie AND vo foyer divadla, ďalej budú nasledovať úpravy ľudových piesní. V druhej prestávke diváci uvidia krátky filmový dokument o zborovom živote. Koncert uzavrie časť s populárnymi melódiami, spomedzi ktorých bude mať premiéru skladba Tri slová autorskej dvojice Ján Štrasser a Dežo Ursíny. Zbor diriguje Andrej Rapant a moderuje Jana Hospodárová.
Pre tých priaznivcov zborového spevu a Tirnavie zvlášť, pripravil zbor výber z koncertného programu. Svoj program odprezentuje v stredu 26. novembra v trnavskej Synagóge - Centre súčasného umenia o 19. hodine, tentokrát s moderátorkou Katarínou Žitniakovou.
"Kapacita divadla nám neumožnila pozvať všetkých našich priateľov, preto ponúkame pre nás rovnako dôležitý druhý koncert" dodáva dirigent Andrej Rapant: "Verím, že vo výbornej akustike trnavskej synagógy si poslucháči skladby prežijú dokonca viac ako v divadle."
                                                                                (fi)

 

TH Extra, Trnava, 30.6.2003

Po Montreux chystá Tirnavia slávnostný koncert i CD

Jeden z najznámejších slovenských zborov, spevácky zbor TIRNAVIA sa prednedávnom vrátil zo súťažného zájazdu vo švajčiarskom Montreux.

 TH Extra (713kb)

 V malom meste na brehu ženevského jazera si mladí zboristi  pod  taktovkou  nového  dirigenta  Andreja Rapanta  vyspievali  pekné  4.  miesto.  Na  tradične kvalitne  obsadenom  MONTREUX  CHORAL FESTIVAL-e sa tirnavistom podarilo urobiť si u publika i u odborníkov dobré meno, dôkazom čoho je aj udelenie ocenenia „VEĽMI DOBRE“ porotou festivalu za predvedený súťažný výkon zboru.
     „Súťaž v Montreux som vnímal ako test toho, či sme schopní siahnuť na hranice svojich možností, pretože na prípravu sme nemali veľa času. Myslím si, že náš zbor obstál v konkurencii 13 súťažiacich dôstojne. Bola to pre nás ďalšia skúsenosť, vďaka ktorej sa budeme môcť posunúť zase o krok ďalej, najmä umelecky,“ zhodnotil zájazd dirigent Andrej Rapant: „Náš výkon pozitívne hodnotili mnohí účastníci súťaže – odborníci i laici. Pre mňa je mimoriadne cenné poznanie, že dokážeme aj za hranicami dôstojne reprezentovať slovenské zborové umenie, mesto Trnava a našu vlasť. To je naozaj dôležité.“
     Predseda zboru Filip Palkovič ho dopĺňa: „Fantastický spôsobom nám pomohli kroje z trnavského regiónu. Vieme, že aj vďaka nim sme zanechali dobrý dojem a ľudí náš výkon oslovil. Súťažný koncert sme odspievali s úžasným elánom, dirigent plný nadšenia vytiahol zo zboru energický prejav. Hádam to neznie samoľúbo, keď poviem, že z nášho predvedenia troch moderných a troch slovenských ľudových skladieb som doteraz nadšený.“
     Na jeseň chystá zbor oslavy 15. výročia založenia. TIRNAVIA ponúkne koncom novembra trnavskej verejnosti slávnostný koncert. Predseda zboru Filip Palkovič špecifikuje jeho význam: „Bude to koncert pre našich poslucháčov, milovníkov zborového spevu, bývalých členov Tirnavie, sponzorov a vzácnych hostí, im všetkým chceme poďakovať za ich podporu počas existencie zboru. Bez nich by Tirnavia nebola tam, kde je – na koncertných pódiách, rozdávajúca krásu a radosť.“
     Ako ďalší cieľ si tirnavisti stanovili  nahrávanie CD, ktoré bude obsahovať výlučne kompozície slovenských autorov – úpravy ľudových piesní a skladby 20. storočia. „Projekt slovenského CD má veľký význam nielen pre nás. Chystáme sa nahrať naozajstné skvosty slovenskej zborovej tvorby. Veríme v úspech a svojim poslucháčom ponúkneme kvalitné, ucelené umelecké dielo“ špecifikuje zámer dirigent Andrej Rapant. Nahrávanie začne v marci 2004,  k poslucháčom by sa CD malo dostať o pár mesiacov neskôr.  Po prvej nahrávke zboru, realizovanej spolu so zborom Cantica nova v roku 1998 to bude profilové CD TIRNAVIE. Zostáva zaželať, aby bolo ešte úspešnejšie ako to predchádzajúce.

 
La Presse, Montreux, pondelok - 28. apríl 2003

 

 

 

Noviny (586kb)

 

La Presse, Montreux, štvrtok - 24. apríl 2003

Včera večer v Auditóriu Stravinski Slávnostné otvorenie Festivalu speváckych zborov
V Montreux sa včera začal Festival speváckych zborov. Pokračuje v dnešný večer, piatok a sobotu a skončí sa nedeľným galakoncertom. Zvlášť včera

La Presse, 24.4.2003, Montreux CH (0kb)
večer mohla verejnosť ohodnotiť miešaný spevácky zbor Tirnavia zo Slovenska.............

Včerajšie otvorenie Festivalu speváckych zborov v Montreux
Na vysokej umeleckej úrovni

Festival speváckych zborov v Montreux otvorili v Auditóriu Stravinski La Chanson de Montreux a tri súťažiace zbory.
Úvodným prejavom Frédérica Croseta, prezidenta mestskej rady, sa predstavili dva švajčiarske a jeden slovenský spevácky zbor a už od začiatku postavili latku veľmi vysoko.

 La Presse, 24.4.2003, Montreux CH (196kb)
    Čierne šaty v kontraste s ružovými fasciklami, speváčky zboru Amarithe de Corsier to Ženevy, dirigované Christelle Violinovou mali tú česť zahájiť súťaž. Dirigentka, ktorá práve končí muzikológiu na Univerzite v Lyone, vybrala program zameraný na francúzske piesne 20. storočia. Nie tak presvedčivé pre jedenásť dievčat, aby uviedli sálu do varu!
    Avšak, dielo Lyončana Marcela Gaugarda sa páčilo svojím charakterom a sviežosťou hlasov, tak ako aj Ave Verum - jemné a tieňované, a Petites voix od Poulenca s elegantným frázovaním. Dielo Saint-Exupéryho, Malý princ, zhudobnené Sergom Yslanom, ponúklo starostlivo upravenú intonáciu a smelú harmóniu. Bude to stačiť?

Červení...    
    Prestrojení do svojich veľkolepých národných krojov, speváci miešaného speváckeho zboru Tirnavia zo Slovenska, dirigovaní Andrejom Rapantom, ponúkli pestrý a zvodný program. 36 zboristov stavilo najprv na súčasnú skladbu Urmasa Sisaska a následne na pozoruhodnú skladbu avantgardistu Pekku Kostianena.
Hlasy boli pevné a intonácia bezchybná.
    Tri nasledujúce folklórne skladby, živé, hravé a pestré boli zaspievané s elánom. So zvedavosťou sa čakalo na povinnú skladbu pre miešané zbory „Don Quichotte et Sancho Panca“ od Carla Hemmerlinga. Slovenskí zboristi prekvapili svojim prednesom, prenikavým tieňovaním a mocnou inšpiráciou.

...a čierni
   Obleční celí v čiernom, Oberwaliser Vokalensemble z Ausserbergu, dirigovaní Hansruedim Kämpfenom, prezentovali výber súčasných európskych sakrálnych skladieb, niektorých trochu strohých, ale obdivuhodne jednotných. Pre zachovanie tejto jednotnosti sa zbor zriekol „povinnej“ skladby Hemmerlinga pričom neodišiel porazený, nehľadiac na reč. Túto cenu si už odtiaľto odniesol v roku 1998.
    Skladba Hodie Christus natus est od Damijana Mocnica fascinovala silou a rovnorodosťou hlasov. Pri chorále Praetorius, upraveného Sandstromom, sa zbor rozdelil a zboristi zabrali miesto okolo celej sály. Prenikavé a pôsobiace silným dojmom. Krása Ave Maris Stella od Tronda Tvernoa a nádherný Magnificat Wolframa Buchenberga ukázali s výrečnosťou obrovské hlasové možnosti zboru. Zviedol zbor publikum tak, ako pred piatimi rokmi? Máme pochybnosti, pretože jeho otočenie je radikálne! Vážnejšie a menej ľudové...

Jean Cossetto 


Úspech zboru Tirnavia vo Walese (linka: Pravda, 20. 7. 2002)

TRNAVA - S ocenením za tretie a štvrté miesto sa včera z medzinárodného festivalu speváckych zborov v severnom Walese vrátil trnavský miešaný spevácky zbor Tirnavia. Zbor Tirnavia s dirigentom Gabrielom Kalapošom súťažil v kategórii miešaných, ale aj mládežníckych zborov. Medzi miešanými zbormi skončil na štvrtom mieste, medzi mládežníckymi na treťom za zbormi z Kanady a Juhoafrickej republiky. Na festivale sa predstavili súbory z 50 krajín sveta.